Rýchla doba

Každý z nás sa niekam ponáhľa, niečo potrebuje stihnúť, doručiť, prípadne niečo vybaviť, niečo si pozrieť a urobiť, niečo chytro navariť a rýchlo ísť spať… Pokoj sa z našich životov vytráca – teraz by viac platilo to staré známe, že na Vianoce chceme pokoj svätý.
Takto možno rozmýšľalo aj dvanásť ľudí, ktorí sa viezli v tzv. autobuse smrti z Nitry do Zlatých Moraviec. Ani si nepomysleli na to, že táto cesta autobusom môže byť pre nich posledná. Keď nastupovali, tak rozmýšľali nad svojimi povinnosťami, čo ich ešte všetko čaká a majú dnes vybaviť. Nikto z nich nemal ani len tušenia, že už nestihne vybaviť, povedať alebo urobiť NIČ.
Naozaj strašná udalosť otriasla celým Slovenskom. Pri tejto udalosti sa dvíha výstražný prst na to, aby sme sa na chvíľu zastavili a porozmýšľali nad tým, či sme dostatočne vyjadrili svojim rodičom, rodine a blízkym, že ich máme radi? Nikdy nevieme, kedy nás dostihne ruka Pána a povolá nás k sebe. Nie je to utrpenie, ale smrť je súčasťou našich životov. Bohužiaľ, pri takýchto tragických udalostiach by si mali ľudia uvedomiť, že nie všetko sa dá ovplyvniť a niekedy sa treba nechať viesť životom. To, čo si naplánujete vám nemusí vždy vyjsť, aj keby ste sa ako snažili.
Na 15. Novembra bol vyhlásený štátny smútok za obete tejto hroznej tragédie. Viac sa vás dotkne udalosť, ktorá sa stala na ceste, ktorú každý deň využívate ako na nejakej odľahlej ceste, ktorú ani nepoznáte. Je to potom zvláštny pocit chodiť po tej ceste napr. aj každý deň.
Behom sekundy sa môže všetko v živote zmeniť. Ani by vás to nenapadlo, pretože beriete každý deň ako samozrejmosť. Život však nie je samozrejmosť a to si musíme uvedomiť. Že človek ani nemusí a často krát vôbec nie je na vine a zahynie. Nešťastnou udalosť, náhodou alebo že je proste v nesprávny čas na nesprávnom mieste.