Čo je vlastne láska?

Občas sa zamyslíme a rozmýšľame, či je náš život taký, aký chceme, aby bol. Či je to naším cieľom, že robíme to, čo robíme. Či sa nemáme zamyslieť a konať skôr inak ako konáme. Takéto myšlienky nie sú nič výnimočné, ale skôr bežné. Život je nevyspytateľný a občasné zamyslenie sa nad ním nám otvára oči, že si máme vážiť každú možnú chvíľu.
Láska je to, keď tu máme človeka, na ktorého sa môžeme spoľahnúť.
Láska je to, že máme človeka, ktorého nadovšetko milujeme.
Láska je to, keď sa ráno zobudíme s úsmevom, pretože pri nás leží naše všetko.
Láska je to, že chceme s niekým zdieľať každú minútu nášho života a všetky naše myšlienky.
Láska je vtedy láskou, keď nám je prednejšie šťastie druhej osoby pred naším vlastným šťastím.
Láska je láska, keď sme ochotní robiť kompromisy a tým spraviť druhú osobu šťastnejšou ako sme my samy.
Láska je láska, keď premýšľame viac nad druhým človekom ako samy nad sebou.
Láska je to, keď spravíme všetko na svete pre druhého človeka.
Láska je to, keď sme ochotní milovať niekoho druhého viac ako seba samého.
Láska nepozná hraníc, ktoré je ochotná prekročiť.
Láska je jednoducho láska, ten cit, ktorý pri danej osobe cítime a nikto iný nám taký cit nemôže dať ako táto osoba.
Láska sa nerodí, ale môžeme ju získať práve pôrodom svojich vlastných detí, ktoré budeme milovať láskou, ktorá sa nedá ničím opísať.
Láska je cit, ktorý môže vyprchať, ale vždy zostanú krásne spomienky na tento cit.
Láska sa nedá nahradiť ničím iným, pretože je jedinečná a nedá sa za nič iné zameniť.
Láska je naozajstný cit, ktorý sa nedá vyjadriť žiadnym vzorcom, či vypočítať jeho sila. Musíte ho proste cítiť.
Láska je neopakovateľná a pri tej správnej osobe sa násobí a každým dňom narastá. Delí sa len raz, keď z vašej narastajúcej lásky vznikne ďalší život.
Láska je niečo, čo tu bude vždy, aj keď my už  nebudeme.
Tak, čo si myslíte o láske vy? Je to niečo čarovné alebo je to niečo obyčajné, čo zažíva každý a nemá sa jej venovať toľká pozornosť?