Záhrada- zdroj energie
Niekedy som nedokázala pochopiť babičku, keď netrpezlivo čakala kedy posledné fliačiky snehu zmiznú konečne z jej milovanej záhradky a ona bude môcť zaboriť svoje staré, vráskavé ruky do hliny a večne niečo v tej záhradke
- Vysádzať
- Plieť
- okopávať.
Unavená, s boľavým chrbtom potom večer odpočívala na priedomí s očami upretými na záhradku.
Určite aj vtedy jej išli v hlave myšlienky na to, čo ešte zajtra musí urobiť, čo musí vysadiť, kde sa objavila burina…
Cez prázdniny som u nej trávila veľa času. Nikdy ma nenútila robiť v záhradke a ja som sa veru ani nikdy neponáhľala jej pomôcť.
Dlho do noci som čítala moje obľúbené knihy a ráno som veru dlho vyspávala. Babička už bola dávno hore :
- Hydina nakŕmená
- Kravička odovzdaná pastierom na každodennú pašu
- Záhradka určite navštívená
V kuchyni ma čakal na stole hrnček c čerstvým speneným mliekom a poriadny krajec chleba s domácim maslom a domácim lekvárom.
Pri peci už stála položená modrá smaltovaná nádoba tvaru misy prikrytá čistým ľanovým obrúskom. Vôňa kysnutého cesta potešila vždy môj detský noštek. Budú buchty, alebo záviny- tešila som sa vždy.
Neviem kedy to všetko starká stihla porobiť a už sa aj zvŕtala s metlou v ruke po dvore. Nebolo miestečka v dome, či na dvore, ale v záhrade, kde by nebol poriadok ! Všetko stihla .
Tešila sa, keď nebolo veľmi horúco, lebo mohla v záhradke tráviť veľa času.
Vždy keď z nej prišla dnu bola síce unavená, ale akosi zvláštne šťastná a a s novou energiou do ďalšieho dňa.
„Keď už nebudem môcť dieťa moje chodiť do záhradky- pamätaj si, že to bude so mnou veľmi zlé“, opakovala každý deň, keď som sa jej pýtala, prečo toľko veľa robí v tej záhrade.
Roky prešli a ja dnes to isté opakujem svojim vnúčatám a pri tom si vždy pomyslím na láskavú moju starkú a v nose cíti vôňu domáceho chlebíka a koáčov.