Vedcom sa musíš narodiť

Vedec je človek, ktorý má neustále nejaké otázky, na ktoré chce hľadať odpovede. Sám sebe si kladie otázky a je nadšený tou cestou, ktorú musí prejsť, aby našiel odpoveď na ne. Je to fascinujúca práca, ktorá nemá vždy pozitívny charakter, pretože otázky môžu byť rôzne. Líšia sa od špecializácie daného vedca. Vo svojom okolí asi nemáme takéhoto zanieteného vedca, ktorého by sme poznali, že pracujú niekde v blízkej firme. Najznámejší vedci na svete sú asi tí britskí, ktorí už všeličo dokázali, ale aj popreli.
 
Naozaj sa vedcom musím narodiť alebo sa k tomu dá nejako profesne dopracovať?
Myslím, že už od začiatku treba mať k tomuto povolaniu určité zanietenie, vášeň, ktorá vás bude viesť po celý čas. Bez toho to snáď ani nejde. Keby vás nebavilo bádanie alebo hľadanie odpovedí na otázky, tak ste stratení. Musíte byť sčasti aj kreatívny, aby ste si vedeli správne položiť otázky a správne si ju vyložiť. Čiže dôležité je aj dostatočné zmyslové chápanie. Nemôžete byť skrátka príliš jednoduchý človek. Možno by ste boli úspešný vedec, ale len v zákryte niekoho druhého, ktorý by vám rozdeľovať vašu robotu a prikazoval, čo vlastne máte robiť a vy by ste nevedeli čo z toho bude. Proste by ste iba pracovali na čiastkových úkonoch. Aj takýchto ľudí, samozrejme, treba, ale nie sú to tí vedci v pravom slova zmysle.
 
Keď začne mať dieťa na základnej škole fyziku alebo chémiu, tak sa ho všetci pýtajú, či ho to baví. Mňa osobne to nebavilo. Myslela som si, že to bude zaujímavé. Že zistím ako fungujú určité veci, ale bolo to skôr o nejakých vzorcoch a témach, ktoré som si nevedela ani predstaviť. Skôr je to asi vhodnejší odbor pre chlapcov ako pre dievčatá. Chlapci majú takéto myslenie lepšie vyvinuté ako my dievčatá.
 
Býva veľké množstvo súťaží pre mladých vedcov, ktorí sa snažia dokázať rôzne pokusy a venujú tomu obrovské množstvo času. Chce to v nich prebudiť tú túžbu po niečom novom a zaujímavom. Či im to zostane, je už len nich.