Veda postavená na hlavu

Minulosť
Dnes je pre nás takmer samozrejmosťou, že nám veda odhaľuje nové obzory a snaží sa viac alebo menej úspešne vysvetliť každý aspekt existencie. Máme vedcov zaoberajúcich sa materiálnym svetom i vedcov skúmajúcich nehmotné. Ak človeka trápi fyzické zdravie, ide k lekárovi, všeobecnému, a ak ho trápi niečo mentálnej povahy, zájde si k psychiatrovi. Takto to však v minulosti určite nefungovalo. Existovalo nespočetné množstvo, dnes už nevedeckých, teórii o čomkoľvek. Skvelým príkladom, ktorý sa snažil vysvetliť psychiku pomocou kombinácie s fyziologickými znakmi je frenológia. O čo so vlastne pokúsila a malo to nejaký zmysel?lebka a mozog.jpg
Teória
Jej vznik sa dá vystopovať až do druhej polovice 18. storočia. Popularitu si získala v rodnom Rakúsku, tu však bola veľmi rýchlo zakázaná a tak sa plne rozvinula vo Francúzsku, Taliansku a v Spojených štátoch amerických, kde jej bol venovaný vlastný vedecký časopis. Za jej pôvodcu možno považovať Franz-Josepha Galla. Teória by sa dala zhrnúť do piatich základných predpokladov, ktoré hovoria, že mozog je orgánom mysle, duševné schopnosti vlohy, tie sú vrodené a majú svoje špecifické miesto na mozgu, veľkosť tejto časti určuje kvalitu schopnosti a nakoniec, tvar lebky sa odvíja práve od veľkosti týchto častí. V skratke tak vlastne vznikla veda, ktorá podľa tvaru vašej hlavy predpovedať vaše duševné zdravie, správanie, pamäťové schopnosti a iné.hodiny v prachu.jpg
Súčasnosť
Jedným z jej cieľov, nakoľko bola založená na empirickom pozorovaní väzňov a pacientov psychiatrických ústavov, bolo práve určiť dopredu, kto je kriminálnikom či bláznom. Dlho sa na výslní však neohriala a už začiatkom 20. storočia bola prehlásená za pseudovedu a vyvrátená. Nejaký zmysel však predsa len mala. Myšlienka, že je mozog rozdelený na niekoľko častí a každá je zodpovedná za iné funkcie, je koncept, ktorý súčasná neurológia prevzala práve od frenológie. A tak hoci je smiešne tvrdiť, že je niekto idiot len preto lebo má jeho lebka iný tvar ako Einsteinova, aj táto zaujímavá teória nám ukazuje ako sa veda neustále vyvíja a že aj nepravdepodobný koncept môže viesť k užitočným poznatkom.

Author: