Oxid uhličitý premenený na kyselinu mravčiu ako zdroj obnoviteľnej energie

Dnes už každý vie, že oxid uhličitý, známy ako CO2, je skleníkový plyn prispievajúci ku globálnemu otepľovaniu. Mnoho vedcov hľadá spôsoby, ako znížiť emisie, aby obmedzili prebiehajúce antropogénne zmeny podnebia. Iní dúfajú, že sa z neho stanú užitočné výrobky.
Toto je prípad vedcov z Rice University (USA). Vyvinuli katalytický reaktor, ktorý využíva ako základnú surovinu oxid uhličitý a vyrába látku so vzorcom CH2O2, známu ako kyselinu mravčiu, čistenú a vo vysokej koncentrácii. Kyselina mravčia je schopná vyrábať energiu, presnejšie vo elektrickú energiu. Samozrejme, že i v prípade použitia tohto paliva vzniká oxid uhličitý, lenže ten sa dá hneď zhodnotiť, teda recyklovať.priemyselné znečistenie.jpg

Princíp fungovania

 
Aby systém fungoval, vedci museli vyvinúť dve inovácie. Prvou bol dvojrozmerný katalyzátor na báze bizmutu. Druhou je tuhý elektrolyt založený na funkčných skupinách, potiahnutých polymérom, čo mu umožňuje riadenie kladných a záporných nábojov. Vďaka týmto dvom zložkám je možné fungovanie systému aj bez potreby soli. Keďže sa vedcom podarilo produkovať kyselinu mravčiu po dobu skoro 100 hodín, naskytá sa úvaha, že by sa čoskoro mohla týmto spôsobom kyselina mravčia vyrábať aj priemyselne, v továrňach.

Pohon vodíkových automobilov?

 
Z kyseliny mravčej sa dá vyrobiť až 1000 krát viac energie ako z rovnakého objemu vodíka v plynnej forme. Práve preto sa môže stať alternatívou pre automobily jazdiace na vodíkový pohon. Je známe, že kyselina mravčia sa dá rozložiť na oxid uhličitý a vodík za pomoci katalyzátora. V kyseline mravčej vodík stráca svoju reaktívnosť. Týmto by sa odstránil problém s veľkou reaktívnosťou vodíka ktorý, musí byť za normálnych podmienok umiestnený v špeciálnych nádobách aby sa zamedzilo výbuchu.oxid uhličitý.jpg
 
Vedci dúfajú, že ich spôsob výroby energie ešte viac vylepšia a dosiahnú čistý zdroj energie. V budúcnosti sa možno rovnakým spôsobom ako kyselina mravčia bude dať požiť etanol alebo kyselina octová.

Author: