[{"@context":"https:\/\/schema.org\/","@type":"Article","@id":"https:\/\/www.unos.sk\/oxid-uhlicity-premeneny-na-kyselinu-mravciu-ako-zdroj-obnovitelnej-energie\/#Article","mainEntityOfPage":"https:\/\/www.unos.sk\/oxid-uhlicity-premeneny-na-kyselinu-mravciu-ako-zdroj-obnovitelnej-energie\/","headline":"Oxid uhli\u010dit\u00fd premenen\u00fd na kyselinu mrav\u010diu ako zdroj obnovite\u013enej energie","name":"Oxid uhli\u010dit\u00fd premenen\u00fd na kyselinu mrav\u010diu ako zdroj obnovite\u013enej energie","description":"Dnes u\u017e ka\u017ed\u00fd vie, \u017ee oxid uhli\u010dit\u00fd, zn\u00e1my ako CO2, je sklen\u00edkov\u00fd plyn prispievaj\u00faci ku glob\u00e1lnemu otep\u013eovaniu. Mnoho vedcov h\u013ead\u00e1 sp\u00f4soby, ako zn\u00ed\u017ei\u0165 emisie, aby obmedzili prebiehaj\u00face antropog\u00e9nne zmeny podnebia. In\u00ed d\u00fafaj\u00fa, \u017ee sa z&nbsp;neho stan\u00fa u\u017eito\u010dn\u00e9 v\u00fdrobky. Toto je pr\u00edpad vedcov z Rice University (USA). Vyvinuli katalytick\u00fd reaktor, ktor\u00fd vyu\u017e\u00edva ako z\u00e1kladn\u00fa surovinu oxid","datePublished":"2019-09-18","dateModified":"2024-02-20","author":{"@type":"Person","@id":"https:\/\/www.unos.sk\/author\/#Person","name":"","url":"https:\/\/www.unos.sk\/author\/","identifier":1,"image":{"@type":"ImageObject","@id":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/232437c79d6ebbb41eb67b1526ce0bc08ee5047d6b1594dc05abcc3258d8e0b3?s=96&d=mm&r=g","url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/232437c79d6ebbb41eb67b1526ce0bc08ee5047d6b1594dc05abcc3258d8e0b3?s=96&d=mm&r=g","height":96,"width":96}},"publisher":{"@type":"Organization","name":"unos.sk","logo":{"@type":"ImageObject","@id":"\/logo.png","url":"\/logo.png","width":600,"height":60}},"image":{"@type":"ImageObject","@id":"https:\/\/www.unos.sk\/wp-content\/uploads\/img_a307269_w16878_t1570964369.jpg","url":"https:\/\/www.unos.sk\/wp-content\/uploads\/img_a307269_w16878_t1570964369.jpg","height":0,"width":0},"url":"https:\/\/www.unos.sk\/oxid-uhlicity-premeneny-na-kyselinu-mravciu-ako-zdroj-obnovitelnej-energie\/","about":["Veda"],"wordCount":413,"articleBody":"Dnes u\u017e ka\u017ed\u00fd vie, \u017ee oxid uhli\u010dit\u00fd, zn\u00e1my ako CO2, je sklen\u00edkov\u00fd plyn prispievaj\u00faci ku glob\u00e1lnemu otep\u013eovaniu. Mnoho vedcov h\u013ead\u00e1 sp\u00f4soby, ako zn\u00ed\u017ei\u0165 emisie, aby obmedzili prebiehaj\u00face antropog\u00e9nne zmeny podnebia. In\u00ed d\u00fafaj\u00fa, \u017ee sa z&nbsp;neho stan\u00fa u\u017eito\u010dn\u00e9 v\u00fdrobky.Toto je pr\u00edpad vedcov z Rice University (USA). Vyvinuli katalytick\u00fd reaktor, ktor\u00fd vyu\u017e\u00edva ako z\u00e1kladn\u00fa surovinu oxid uhli\u010dit\u00fd a&nbsp;vyr\u00e1ba l\u00e1tku so vzorcom CH2O2, zn\u00e1mu ako kyselinu mrav\u010diu, \u010disten\u00fa a vo vysokej koncentr\u00e1cii. Kyselina mrav\u010dia je schopn\u00e1 vyr\u00e1ba\u0165 energiu, presnej\u0161ie vo elektrick\u00fa energiu. Samozrejme, \u017ee i&nbsp;v&nbsp;pr\u00edpade pou\u017eitia tohto paliva vznik\u00e1 oxid uhli\u010dit\u00fd, len\u017ee ten sa d\u00e1 hne\u010f zhodnoti\u0165, teda recyklova\u0165.\tPrinc\u00edp fungovania&nbsp;Aby syst\u00e9m fungoval, vedci museli vyvin\u00fa\u0165 dve inov\u00e1cie. Prvou bol dvojrozmern\u00fd katalyz\u00e1tor na b\u00e1ze bizmutu. Druhou je tuh\u00fd elektrolyt zalo\u017een\u00fd na funk\u010dn\u00fdch skupin\u00e1ch, potiahnut\u00fdch polym\u00e9rom, \u010do mu umo\u017e\u0148uje riadenie kladn\u00fdch a&nbsp;z\u00e1porn\u00fdch n\u00e1bojov. V\u010faka t\u00fdmto dvom zlo\u017ek\u00e1m je mo\u017en\u00e9 fungovanie syst\u00e9mu aj bez potreby soli. Ke\u010f\u017ee sa vedcom podarilo produkova\u0165 kyselinu mrav\u010diu po dobu skoro 100 hod\u00edn, naskyt\u00e1 sa \u00favaha, \u017ee by sa \u010doskoro mohla t\u00fdmto sp\u00f4sobom kyselina mrav\u010dia vyr\u00e1ba\u0165 aj priemyselne, v&nbsp;tov\u00e1r\u0148ach.\tPohon vod\u00edkov\u00fdch automobilov?&nbsp;Z&nbsp;kyseliny mrav\u010dej sa d\u00e1 vyrobi\u0165 a\u017e 1000 kr\u00e1t viac energie ako z&nbsp;rovnak\u00e9ho objemu vod\u00edka v&nbsp;plynnej forme. Pr\u00e1ve preto sa m\u00f4\u017ee sta\u0165 alternat\u00edvou pre automobily jazdiace na vod\u00edkov\u00fd pohon. Je zn\u00e1me, \u017ee kyselina mrav\u010dia sa d\u00e1 rozlo\u017ei\u0165 na oxid uhli\u010dit\u00fd a&nbsp;vod\u00edk za pomoci katalyz\u00e1tora. V&nbsp;kyseline mrav\u010dej vod\u00edk str\u00e1ca svoju reakt\u00edvnos\u0165. T\u00fdmto by sa odstr\u00e1nil probl\u00e9m s&nbsp;ve\u013ekou reakt\u00edvnos\u0165ou vod\u00edka ktor\u00fd, mus\u00ed by\u0165 za norm\u00e1lnych podmienok umiestnen\u00fd v&nbsp;\u0161peci\u00e1lnych n\u00e1dob\u00e1ch aby sa zamedzilo v\u00fdbuchu.&nbsp;Vedci d\u00fafaj\u00fa, \u017ee ich sp\u00f4sob v\u00fdroby energie e\u0161te viac vylep\u0161ia a&nbsp;dosiahn\u00fa \u010dist\u00fd zdroj energie. V&nbsp;bud\u00facnosti sa mo\u017eno rovnak\u00fdm sp\u00f4sobom ako kyselina mrav\u010dia bude da\u0165 po\u017ei\u0165 etanol alebo kyselina octov\u00e1.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                        4.4\/5 - (10 votes)        "},{"@context":"https:\/\/schema.org\/","@type":"BreadcrumbList","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"Oxid uhli\u010dit\u00fd premenen\u00fd na kyselinu mrav\u010diu ako zdroj obnovite\u013enej energie","item":"https:\/\/www.unos.sk\/oxid-uhlicity-premeneny-na-kyselinu-mravciu-ako-zdroj-obnovitelnej-energie\/#breadcrumbitem"}]}]